reklama

Boh si Vás nájde....

Nikdy som nebola fanaticky veriaca, no ani absolútne neveriaca. No v živote prišiel čas a ja som pocitovala, že stále mi čosi akoby chýbalo. Keď sme odišli do Anglicka po prvý raz z manželom, bolo toho už na mňa veľa a potrebovala som zmeniť prostredie. Kamarátka nás pozvala ku nej do Londýna a tam sa začali diať teda veci....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Keď som bola dieťa, tetka ma vždy brávala do kostola.Chodievali sme často.Naučila ma modliť sa, prihovárať sa pánu Bohu a zhovárať sa sním. Bývala s nami v jednom dome a tak sme boli spolu každý deň. Bola veľmi veriaca žena. To sa však o mojom otcovi -jej bratovi povedať určite nedalo. Ako dieťa som si myslela, že musia byť veriaci, lebo ich matka ich k tomu viedla. No otec pri akomkoľvek nezdare, malom probléme nadával na všetkých svatých. Vtedy som sa veľmi hnevala, že tak škaredo hovorí s Ježiškom a myslela som si že nedostanem od neho na Vianoce nič. (Ako dieťa som si myslela že ten fľak na mesiaci je Ježiš a od tiaľ na nás pozerá- dnes pri pekných letných večeroch sa len potajomky usmejem nad detskou fantáziou).Boli to hlúpe a škaredé nadávky, ktoré by ani absolútny ateista z úst nevypustil.Ako som rástla, prestalo ma baviť chodenie do kostola. Zistila som totiž, že i tu sa schádza veľa pokrytcov. Nechápala som postup,, urobím niečo a potom sa idem vyspovedať a je mi odpustené,, Neberte to prosím doslovne- nie každý bol či je taký no u nás som toho videla veľa.V puberte má človek samozrejme i iné záujmy.Keď som sa zoznámila s mojim dnes už manželom, nebolo to s nami jednoduché. Boli sme akoby s úplne odlišných svetov. On bol z dobre fungujúcej rodiny a ja pravý opak. K problémom došlo keď môj otec zistil že je rom a začalo sa peklo. Rodina, priatelia, známi nám veľmi ubližovali a hádzali polená pod nohy. Dnes ako dospelý človek neviem o čo im vtedy šlo, no štastie je že sa to nepodarilo. Cestu duchovna sme hľadali spolu.Po tom ako ma otec v 17-tich vyhodil z domu, som odišla bývať ku svokrovcom. Bolo to to najťažšie rozhodnutie v živote, no nebolo kam inde ísť. Svokra ma nemala veľmi rada, možno kvôli otcovemu prístupu...možno kvôli mojej rodine ktorú všetci poznali.No, koniec koncov som tam zostala a v našej izbe nechýbali sošky Budhov.Kupovali sme si cd s mantrami a prišlo to akosi samo. Nepoznala som žiadneho Budhistu. Študovali sme náboženstvá cez knihy v knižnici. Obklopený Budhami, drakmi, esenciami sme počúvali mantry. Môžem Vám povedať, že to robíme do dnes.:-) Nebudem tu rozoberať tragedie môjho života, no nebolo ich málo. Až to raz vyústilo do pocitu, že musím zo Slovenska odísť. Nevládala som tu fungovať. Potrebovala som sa zbaviť všetkých zlých ľudí v mojej blízkosti.Tak sme sa s kamarátkou žijúcou v Londýne dohodli že prídeme na niaky čas ku nej. A tak aj bolo....Lejla bola kresťanka, no v Anglicku konvertovala na Islám. Pri dlhých večerných rozhovoroch o našom živote, povedala Peťovi- t.j. môj manžel- že ho niekto volá. Vtedy to vyznelo priam príšerne. Cez telo mi prebehli zimomriavky a vydesený výraz Peťovej tvári hovoril za všetko....,,ako to myslíš?,,Myslím to tak, odvetila, že potrebujete nájsť svoje miesto....volá Vás Boh. Tak to už bolo i na mňa veľa a začala som ju podozrievať, že ide jej len o to aby sme prešli na Islám. Dnes viem, ze to bola hlúposť.Asi o dva dni na to sme šli do Greenwithu na výlet. V autobuse sme stretli mladeho Slováka. Počula som slovenčinu a tak som sa spýtala na cestu.Vystúpili sme spolu a on od tej chvíle neprestal rozprávať. Pozval nás oproti do kaviarne na kávu. Akoby vedel, kto sme, čo sme....hovoril akoby nás celý život poznal....objednal presne to čo si objednávame. Vedel že mám pri sebe papier a pero, napísal mi kam máme ísť, kde hľadať prácu, kam ísť s deťmi- nehovorila som že máme deti....jednoducho všetko v čom sme mali nejasno, to čo sme potrebovali počuť. Ukázal nám kde, kedy čo nakupovať,urobil nám nákup a daroval mi nákupnú kartu ktorú dodnes nosím v peňaženke ako spomienku. Jozef sa rozlúčil zo slovami....veríte v Boha? Boh si Vás aj tak nájde. Napísal mi adresu slovenského kostola v Londýne a...a zmyzol v dave. Nestihla som mu poriadne ani nič povedať, len som nechápavo mlčala. Bol to ten najčudnejší zažitok. Ak toto čítaš Jozef,vec, že som mala pocit že ťa zoslal sám pán Boh..,,ďakujemV nedeľu som išla ako každú nedeľu na market. Vždy sme tam chodili nabrať energiu od ľudí, nakúpiť knihy ...Tento krát to bolo vniečom iné. Manžel sa kdesi zatáral a mna zavolal akýsi chkapík ponukajúci knihy. S veľjým oduševnením mi ponúkal knihu. Knihy milujem a tak som si ju chcela vziať, keď som si všimla že to je Korán. Vtedy som zavolala na Peťa a chlapík keď ho videl, vzal knihu naspať s otázkou ,,you are Muslim,,?jasne, každý si myslel ze patrí ku nim. Boli Vianoce a my sme sa rozhodli nájsť ten najvatší Vianočný stromček Londýna. Obliekli sme sa a s deťmi sme vyrazili. Prechodili sme takmer celý Londýn. Na Piccadilly som sledovala vyklady obchodov, navštívili sme obrovský Disney obchod-raj pre deti.Keď sa tu opať objaví skupinka spievajúcich a tancujúcich veselých ľudí. Čakala som niaku ďalšiu ,,zarabajúcu skupinu,,. No nie. Bolo to hnutie Hare Krišna. Aj tí ponúkali ľuďom knihy s ich tématikou.Tak, toto všetko ma stretlo behom asi dvoch týždnov. Ak ste zvedavý, koho z nich som si vybrala...tak nikoho. Verím v Boha, no nemám preň meno. Rešpektujem všetky viery,ak sa zdravo praktizujú. No máme s manželom nový cieľ...cestu k osvieteniu...

Monika Mezeiova

Monika Mezeiova

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ahojte, som Monika. Človek ktorý miluje smiech, radosť zo života, príjemných a dobrých ľudí. Strašne rada sa smejem až do prasknutia :-) .Nenávidím rasizmus, predsudky a ľudskú hlúposť.Verím, že celosvetový mier je možný.... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu